19642724_1770664113224641_3714947872812891897_n.jpg

Vitaj!

Volám sa Erika Skovajsová a som autorkou blogu Authentic Mommy, kde sa venujem téme domácnosti zorganizovanej podľa princípov KonMari, zero waste a montessori. Ako človek s mnohými záujmami občas zablúdim i do iných oblastí.

S nadšením hľadám nové nápady a spôsoby, ako si zorganizovať domácnosť, ktorá šetrí čas, peniaze a vychováva. Radím a pomáham ženám na materskej, ako si vykúzliť bývanie, ktoré ich inšpiruje a nabíja novou energiou, aby tak mali čas na to, čo je pre ne dôležité.

Som mamkou syna Damiana (nar. október 2016), manželkou Petra a žijem v Brne.

Prečítajte si môj príbeh Tu
Sledujte ma na Facebooku

Prajem príjemné čítanie!
Erika

Krkavčí matka: beseda o putovaní s 3 deťmi po Portugalsku

Krkavčí matka: beseda o putovaní s 3 deťmi po Portugalsku

Predminulý týždeň som v Brne zašla na besedu s Veronikou Hurdovou alias „Krkavčí Matkou“ o tom, ako sa dá cestovať i s troma malými deťmi. Sama.

Veroniku som spoznala, až keď som sa stala matkou. Dovtedy mi články o deťoch, výchove a vzdelávaní boli šumafuk. Už ani neviem, kedy som na ňu natrafila. Určite pri čítaní nejakého článku. (denne ich prečítam asi 20 a značne ma podporujú v prokrastinácii)

Keď som si pozrela jej stránku, v tej dobe ju sledovalo viac ako 25 tis. ľudí. Vravím si, čo tá ženská preboha robí, keď jej toľko ľudí fandí. Píše blog o slobodnej výchove, vydala niekoľko knižiek, organizuje besedy, kurzy a ešte mnoho ďalšieho. Začali ma jej články a myšlienky čoraz viac baviť. Určite i jej silný príbeh o strate manžela spravil svoje. Kde berie ten elán a energiu?

Ako sama hovorí: „Ak dokážem cestovať sama s tromi deťmi, bez manžela, s nulovou orientačnou schopnosťou, dokážete to i vy!“

8F9AA43E-3506-4C45-9254-262F22FAEDF6.JPG

A preto som vlastne na tú besedu išla. Získať nakopnutie a zbaviť sa svojich strachov. Vedela som, že to bude viac o tom, ako o tvrdých faktoch, ktoré som ani tak nehľadala.

Cestovanie milujem. Keď som pracovala, mala som peniaze a voľnosť cestovať, ale cítim, že som to nevyužila dostatočne. Bola som stále zahrabaná v práci. Aká to škoda!

Keď sa vám narodí dieťa, tak máte zrazu pocit, že ste tú príležitosť už navždy premárnili. S malými deťmi sa predsa cestovať nedá, no nie? Na druhej strane mám veľké nutkanie práve kvôli svojmu dieťaťu tú námahu spraviť a ukázať mu svet, pretože viem, ako veľmi mne cestovanie otvorilo oči. Ale máme v sebe rôzne strachy a výhovorky, ktoré nám bránia urobiť krok do neznáma. Zbaliť sa a vyraziť.

Ako zvládne dieťa cestu lietadlom?
Ako ho zbaliť a čo si zobrať so sebou?
Ako ho na ceste zabaviť?
Čo ak neviem jazyk? Čo ak sa stratím?
Čo ak nebudem mať/ minie sa mi/ zabudnem/ stratím...
Má to vôbec cenu, bude si z toho niečo pamätať?

Ako moja mamka hovorí (o jej strachoch): „Ja bez vás nikam ísť nemôžem. Nevieš si, Erika, predstaviť, aké je to zlé, keď nevieš ani slovo po anglicky. Čo ak sa stratíme, veď ani len na cestu sa nevieme spýtať, ani jedlo z jedálneho lístku si nevieme prečítať.“

„A mami, stratila si sa už vôbec niekedy?“ pýtam sa jej. Mama zostala zaskočená.

Pretože sa nikdy nestratila...

Riešime dopredu naše strachy a obavy, ktoré sa ani nestali. Brzdia nás urobiť čo i len prvý krok. Zaoberajme sa nimi, až keď sa stanú. Každá situácia má svoje riešenie.

To je jedna z hlavných myšlienok, ktoré som si z besedy s Veronikou odniesla.

505A9E09-3E50-414B-8FB4-350FF9560A57.JPG

Túžim so svojím synom cestovať, ale miesto toho, aby som zorganizovala jeden čo i len kratučký minivýlet lietadlom, stále plánujem a čítam, aby bolo všetko na 100% pripravené. Lacné letenky, výhodné ubytovanie, všetci plne zbalení, zaujímavý program... Ale o tom to nie je. To, či je všetko na 100% pripravené zistíme, až keď vyrazíme. Nebude to všetko podľa našich predstáv, ale bude to. A myslím si, že stopercentné to nikdy ani nebude, nech plánujeme akokoľvek dobre.

Zopár ďalších myšlienok z besedy, ktoré som si zapísala a zaujali ma:

  • Zapájajme deti do plánovania, sú dôležitou súčasťou výpravy. Ak necháme deti nahliadnuť do príprav, sú nápomocnejší, nefrflú.
  • Ukážme im miesta, kam sa chystáme a nech si o nich prečítajú. Môžu si vybrať, čo chcú vidieť. A ak sa im tam nebude páčiť, nemôžu frflať. Ony samy si vybrali.
  • Každý sa balí sám za seba. Už i 2,5 ročné dieťa sa dokáže samé zbaliť. A keď mu bude chýbať svetrík a bude mu zima, môžu opäť frflať len na seba.
  • Nech si samy robia desiatu. Ak im bude málo, môžu znovu frflať len na seba.
  • Na cestách s deťmi nie je potrebné vidieť „veľké veci“ ako Eiffelovku alebo koloseum. Turistické pasce sú väčšinou pre oboch, rodičov aj deti, vyčerpávajúce. Deťom stačí „špárať sa drievkom v zemi“ a sú najšťastnejšie. Vykašlite sa na tipy z lonely planet a pozrite si radšej odporúčania na Trip Advisore alebo sa spýtajte lokálnych. K tomu je super využiť bývanie u miestnych cez airbnb.
  • Byť stratený nie je až taký zlý stav. Koľkokrát v živote máme istotu, že sme na správnej ceste? Prijať fakt, že nevieme kde sme, ale vždy niekam dôjdeme.
  • Čím viac detí, tým ľahšie na cestách. Ako sa hovorí, starať sa o 3 deti je ľahšie, ako o jedno. :)
  • Nemusíte deťom vymýšľať extra program alebo brať kopu hračiek. Ony samy sú sebe programom. Nuda podporuje kreativitu.
  • I keď si myslíte, že ste nešikovné v šoférovaní/ v orientácií/ v jazykoch (doplňte za seba), nemusíte to riešiť dopredu. Potom sa s tým vysporiadate.
  • Jazyk nie je až taký dôležitý. Ako Veronika hovorí” „Celý život som žila v ilúzií, že moja mama vie perfektne po nemecky. Neskôr, keď som bola dospelá a chodila na lekcie nemčiny, zistila som, že pri 16-tej lekcii viem toho viac, ako vtedy ona. I napriek tomu sa vždy a všade dohovorila. Keď je potrebné, dohovoríte sa i rukami-nohami.“ :)
  • Veci nie sú dôležité, dá sa zbaliť i do jedného kufra, pre tri deti a dospelého, na mesiac. Na cestách sa dajú veci kúpiť, požičať alebo využiť iným spôsobom. Miesto zmoknutej mikiny si natiahnúť punčochy na ruky :))
  • Vycestujte na nejaké miesto aspoň na mesiac. Chodievajte do jedného pekárstva. Zžite sa s lokálnymi.
  • Byť mesiac niekde spolu nás donúti rozobrať náš vzťah. Predstava, že si necháme starosti doma, je ilúzia. Berieme si so sebou to „hovienko“, ktoré za dva týždne vypláva na povrch. Cestovanie vám tak dáva príležitosť vyriešiť si vzájomné vzťahy.
  • Cestovanie vám umožňuje vidieť veci v kontexte. Sťažujeme sa doma na niečo, ale v cudzine je niečo iné normálne.
  • Odpútať sa od myšlienky, že musíte všetko vidieť. Stanovte si jednu vec na deň a ak sa ani tú nepodarí vidieť s deťmi, nič si z toho nerobte. Cieľom je už samotná cesta.

Nech je vám i táto fotka a jej príbeh inšpiráciou.

84CE5C99-7A81-4372-99A8-D361781B1F30.JPG

Na fotografii je Veronikin syn Mariánek. Počas programu si ho vybrali z publika a doviedli k delfínom. Vyzvali ho, nech si delfína pohladká. Keďže nerozumel jazyku, myslel si, že si ma kľaknúť a dať delfínovi pusu. Všetci boli vystrašení a prebehlo im hlavou, že sa mohlo niečo stať. Keby neriskoval, túto krásnu fotku na pamiatku by určite nemal :)

Ak prekonáte váš strach, môžete niečo získať.

Lúčim sa s vami touto krásnou myšlienkou a idem plánovať náš výlet do Holadnska. Vidieť tulipány v jarnom rozkvete.

A kam bude smerovať vaše cestovateľské dobrodružstvo?

Páčil sa ti tento článok? Sleduj ma i na Facebooku, nech ti žiaden neunikne.

Autom s dieťaťom po Holandsku – Amsterdam, Zaanse Schans a Keukenhof. Plus cestovateľské tipy nie len do Holandska.

Autom s dieťaťom po Holandsku – Amsterdam, Zaanse Schans a Keukenhof. Plus cestovateľské tipy nie len do Holandska.

Prečo som povedala NIE darčekom

Prečo som povedala NIE darčekom